nie často sa vám dostane do rúk kniha, ktorú napísal niekto, kto žije neďaleko, poznáte jeho kamarátov, príbuzných. potom sa na knihu dívate trocha z iného pohľadu. takto to bolo z touto knihou. keď ju začnete čítať, tak po chvíli zabudnete na rozpaky a ponoríte sa do zvláštneho sveta, vlastne dvoch svetov, ktoré sú navzájom prepojené nielen vo fyzikálnom zmysle ale aj postavami. spravidla býva takýto príbeh vybudovaný na nejakej jednoduchej myšlienke a vízii. tu však padnete do deja, ktorý už prebieha od vzniku sveta a autor vás nenechá na pochybách, že tie svety a ich história bude pokračovať. a môžte aj naďalej žiť s predstavou, že tie svety naozaj existujú.
ale to sa musíte najskôr prejsť mnohými stránkami, kým vás ten svet do seba vtiahne. a potom to vystrelí ako raketa a stránky sa zmenia na filmový pás a keď svitne ráno, máte knihu prečítanú.
nič nie je dokonalé a tak som sa občas zasekol. plynulý dej občas preskočil filmovú os, občas aj na úkor logiky deja. občas sa popis prehupol cez prah vnímania v ktorom sa potom stratili súvislosti. pár krát som sa musel vrátiť, lebo zrazu sa na scéne objavila postava, ktorá nemala väzbu na predchádzajúci dej. to sú však len drobnosti, ktoré radi odpustíte a ktoré si možno ani nevšimnete.
záver knihy dáva tušenie pokračovania a ak sa vám orebuské kryštály zarezali do mysle, určite sa budete na pokračovanie tešiť. ak máte radi klasiku, tak si knižku môžte do knižnice vložiť hneď vedľa Duny.
ISBN 978-80-971233-2-1, vydané na vlastné náklady, vytlačil printhouse s.r.o.
1 komentár k “alexander pavlík: glyf”