Keď ma pred vyše tridsiatimi rokmi čakala základná vojenská služba, bol som na ňu pripravený: v batožine som mal wallkman, pár kaziet z jazzovej sekcie a na jednej páske pár pesničiek od vychádzajúcej hviezdy Bez ladu a skladu, ale hlavne pásku od CHVM. Mal som prsty v ich vývoji, teda som mal pečiatku a bol som takým nemanažerujúcim manažerom CHVM, a hoci môj vplyv na vývoj kapely bol nulový, tak na titul nemanažerujúci manažer hudobnej kapely som bol hrdý. CHVM v tom čase mala zriaďovateľa a tým zriaďovateľom bola Matematicko-fyzikálna fakulta, študentom ktorej som v tom čase bol a vlastne to bol jeden z dôvodov, prečo takmer domovským klubom kapely bol Primaf. Tu som zažil niekoľko koncertov, vlastne jeden som dokonca zažil na ulici, lebo do klubu som sa nezmestil. V hlave mi zostala spomienka na zvuk, ktorá aj po čase mala takú silnú, zemitú chuť. CHVM som si pamätal takú, aká zrazu zaznela na CD Bordell. Toto je moje deja vu, tento zvuk som počul pred vyše tridsiatimi rokmi. Po pár rokoch po škole sme sa s CHVM znova stretli a naše osudy sa preplietli do jedného vrkoča. Pred pár rokmi som začal s CHVM chodiť na koncerty skoro ako člen kapely a aj ako ich dvorný fotograf. S Luboškom som strávil veľa času a začal som v hudbe vnímať niečo, čo som tam nikdy predtým nepočul. A aj napriek týmto novým skúsenostiam bolo toto CD pre mňa prekvapením.
Na to aby ste pochopili o čom to je, treba poznať svet v ktorom žijeme. Podľa môjho názoru toto je umenie, aj keď si to autori vo všetkej skromnosti nemyslia, predkladá nový pohľad na svet a svoje riešenie problémov a kríz, v predstihu pred všetkými, dokonca aj pred politikmi. O tom či je univerzálne a všeobecné, sa dozvieme neskôr a možno bude výklad metafor a inotajov v textoch piesní konštatovaním prorockého alebo iného videnia autorov. Texty nie sú jednoznačné a ich výklad je závislý od poslucháča, ale vo všeobecnosti sa texty dotýkajú politiky, ekológie, drancovania prírody, vzťahov medzi ľudmi, dôsledkov pitia alkoholu či lásky.
Druhé CD Modré auto je takisto deja vu nielen názvom. Čítal som si veľa recenzií a zistil som, že každý počuje niečo iné. Ak by som počúval Beethovena alebo Moravanku, tak by som ich v tých pesničkách určite našiel. Ja som tam však našiel krásnu, jednoduchú poetiku akú počuť zo spojenia Ursíny-Štrpka. Niekedy zrazu zaznie akord, niekedy vás prekvapí poetika textov. Texty sú jednoduchšie, ale to im vôbec neuberá na tom, ako dokážu spraviť poslucháčovi radosť. Niektoré texty hovoria sami za seba, k niektorým textom treba poznať pozadie a dať ich do kontextu s dianím vo svete či v spoločnosti.
Druhú vec, čo som počul v Modrom aute je Luboš ako rapper. Možno sa vám predstava Luboša s otočenou šiltovkou a vo vyťahaných teplákoch a s bundou s kapocou nebude páčiť, ale Luboš asi vytvoril novú kategóriu – undegroundový rapp.
A takmer na záver dve malé perličky – moja žena má rada hudbu CHVM, ale nepáčia sa jej texty. Čo tak spraviť také malé chill out CHVM? Druhá prerlička sa viaže na jednu akciu, o ktorej vlastne skoro nikto nevie. A aj keď sa nepodarila, možno to bol zárodok niečoho väčšieho. Vo filmovom klube MFF sa jedného dňa premietal Formanov film Hoří má panenko a našich hlavách skrsla skvelá myšlienka – usporiadať hasičský bál. Miesto konania sme mali, futbalový štadión oproti zoologickej záhrady, mali sme vlastnú kapelu a jediné čo chýbalo bola členská základňa a základná organizácia Zväzu protipožiarnej ochrany. Ale to nebol problém, za pár dní sme mali zozbierané prihlášky. Ale k realizácii neprišlo, lebo skončil semester a prihlášky zostali v mojom archíve nevyužité.
CHVM bude mať tento rok 35 rokov. Je to vek, kedy sa dá hovoriť o dospelosti. To ale o CHVM neplatí. Nech zostane nezodpovedené, nezviazané dospelosťou a večne živé a nech sa púšťa ďalších 35 rokov do nových projektov