je dobré mať cieľ a víziu. a o autorovi tejto knihy sa to dá určite povedať. aj keď to nebude celkom presné, autor si vybudoval svet, do ktorého nás nechal znovu nahliadnuť.na vybudovanie vlastného sveta. hoci je to ešte trocha málo. v tejto knihe sme sa dostali až na koniec nášho sveta, trocha pesimistický záver, ale ešte stále dáva nádej na zmenu. dnes.
možno by v dnešnej dobe, kde sa všetko mení do elektronickej podoby je vydávanie kníh začínajúcimi autormi anachronizmom. ale ak majú hrdinovia týchto kníh odvahu bojovať za svoje presvedčenie, bojovať proti osudu a iným drobným nepríjemnostiam, mali by aj autori takýchto kníh mať odvahu vydať knihy tak, ako ich vydávali generácie spisovateľov pred nimi. na vlastné triko. preto treba oceniť ich snahu a zaradiť si knižku do knižnice.
jedným z dôležitých princípov fyziky je odhad a zanedbávanie. častokrát umožňuje nájsť základné vzťahy medzi objektami a javmi. ale často nás tiež môže zviesť na nesprávne chodníčky. nevysvetliteľné veci môžme prisúdiť bohom, ale ako by ste nazvali boha, ktorý je zlomyseľný, nedokáže predvídať dôsledky svojich rozhodnutí? rozhodne by ste ho už bohom nenazvali. myslím, že stále platí, že boh nehádže kockami, a ak tak robí, tak nie je boh a kľudne to môžme byť aj my sami. tento princíp je porušený v knihe. na druhej strane tu vidím malý styčný bod s predchádzajúcou knihou glyf.
druhý princíp, ktorý je porušený, ale aj vysvetlený v knihe je princíp zrýchlenej evolúcie – prvky sa prispôsobujú prostrediu príliš selektívnym preberaním vlastností, ktorými sa až veľmi priamočiaro prispôsobujú prostrediu, v ktorom žijú, ale toto je len malá drobnosť.
aj v predchádzajúcej knihe som mal pocit, že autor zaobchádza so svojimi postavami príliš kruto. žiadne zázračné návraty alebo znovuobjavenie postáv, ktoré sa čitateľovi zdajú po prvých popisoch sympatické a zaslúžili by si prežiť. neprežijú a autor sa k nim už ani nevracia.
sci-fi knihy by mali mať jednu dôležitú charakteristiku – mali by byť uveriteľné a čitateľ by sa vedieť vžiť do konania postáv knihy. mal by sa na svet dívať ich očami, ponoriť sa do ich mysle a pocitov. ak sa vám to podarí, tak kniha má potenciál byť dobrou knihou. druhá vlastnosť ktorú na týchto knihách oceňujem, je väzba na súčasnosť, na dianie okolo nás a náš pohľad na to, ako by sa svet mal vyvíjať. a táto kniha tento atribút až na pár výnimiek spĺňa.
ďalšia myšlienka, ktorá sa mi na knihe páčila, je súvis s knihou norman mailer : oheň na mesiaci, kde sa píše o psychológii strojov, akoby to boli živé bytosti, a to sme v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. autor tejto knihy ide ešte ďalej, hovorí o chorobách strojov, ktorými asi budú trpieť. zamilované počítače sme tu už mail, ale senilné ešte nie, alebo som sa s nimi ešte nestretol. keď som začal písať túto recenziu, pustil som si platňu václav neckář : planetárium, skladba pět světelných let a hneď mi bolo jasné, aká pieseň sa hodí k tejto knihe. a k apokalyptickému záveru by som si pustil kométu od jany kratochvílovej.
ISBN 978-80-971746-8-2, vydané na vlastné náklady, vytlačil printhouse s.r.o.